Keď človek bojuje s jedlom…

 

foto: zena.sme.sk

Mariana prepadla syndrómu nazývanému priberanie z lásky. Po piatich rokoch spoločného života sa zobudila ťažšia o dvadsať kilogramov, pridružili sa problémy s chrbticou. „Väčší problém, ako prijať fakt, že som tučná, bol boj s partnerom. Michal je z rodiny, kde sa dobre papká, čo svokra nikdy nezabúda zdôrazniť. Bez zabíjačkových špecialít, kysnutých koláčov, pagáčov sa nezaobíde ani jedna návšteva. Na dôkaz srdečnosti vždy dostávame výslužku. A tie množstvá!“ prevracia oči dnes opäť štíhla štyridsiatnička.

S manželovou ochotou vysadiť kalorické bomby vôbec nepočítala a rovno stavila na dve kuchyne. Systém „klobása pre teba, pohánka pre mňa“ a ľahká zmena jedálneho lístka sa najprv stretli so šomraním, svoje však zohrali nenápadné triky šikovnej manželky.

Raz „nestihla“ nakúpiť kalorické jedlá, inokedy sa hurky z mrazničky akoby zázrakom stratili. „Ešteže nás časopisy bombardujú informáciami o potravinových škandáloch,“ s úsmevom dodáva spokojná Mariana. „Aj vďaka nim napokon Michal uznal, že jesť brokolicu je menej rizikové, ako konzumovať tučné mäsité výrobky.“

Po námahe odmena

V rozvinutých krajinách prerástli poruchy príjmu potravy do epidémie. Medzi najčastejšie, spolu s bulímiou a anorexiou patrí prejedanie sa. Jeho následky si zvyčajne spájame s ľuďmi trpiacimi nadváhou, ale nie vždy to musí byť tak. Skúsenosti s prejedaním sa máme asi všetci.

Obľúbené jedlá, sviatky, neschopnosť odmietnuť ponúkané dobroty na návštevách, to všetko narúša naše zaužívané stravovacie pravidlá. Naozaj kritickou sa stáva reakcia na stres, smútok alebo hnev, vtedy nutkavé prejedanie plní funkciu terapie. „Jedlom si človek kompenzuje pocit blaha, odmeny, príjemný zážitok počas dňa. Pokiaľ sa dlhodobo vystavuje zlým návykom, dochádza k otupeniu regulátorov príjmu potravy a tie prestávajú pracovať, ako majú,“ vysvetľuje Libor Javro.

Popracovať na mechanizme sebakontroly je náročné, nie však nemožné. „Musíme vziať do úvahy všetky kritické faktory, ktoré viedli k narušeniu životosprávy a postupne ich odstraňovať. Dokonca nemusia byť nutné zásadné zmeny. Na osemdesiat percent sa možno človek stravuje optimálne, vtedy stačí upraviť len zvyšných dvadsať,“ dopĺňa odborník.

Zbláznim sa, keď mi chutí?

Dodržať hranicu medzi maškrtením a prejedaním sa väčšine z nás prirodzene nedarí. Kľúč treba hľadať vo svojich pocitoch. „Ak dokážeme prestať konzumovať v momente, keď nám telo signalizuje, že má dosť, môžeme hovoriť, že je všetko v poriadku,“ vysvetľuje Libor Javro.

Manažovať vlastné pocity, najmä keď ide o tie príjemné, je prácou na celý život a napodiv to najlepšie zvládajú deti. „Malé dieťa dokáže počúvať svoje telo. Stáva sa, že keď deťom podáte obľúbené jedlo, po zjedení polovice vám povedia, že majú dosť.“

K narušeniu receptora nasýtenosti dochádza nesprávnym zásahom rodičov, a reč nie je len o podstrkovaní sladkostí. „Mamičky nakladajú veľké porcie jedla a od ratolestí vyžadujú, aby všetko skonzumovali. Malé deti sú pritom veľmi náchylné na preberanie zlých návykov a pri dnešnom nedostatku fyzického pohybu je to hotová pohroma,“ konštatuje špecialista.

Sme informovaní

Správami o vhodnom stravovaní bývame často presýtení, pozitívne výsledky však závisia od schopnosti zaviesť ich do praxe. Libor Javro varuje pred snahou zúročiť všetko naraz a vyzýva na opatrnosť. „Všade narážame na obrovské množstvo informácií o stravovaní. Nesprávnym pochopením alebo nezvládnutím orientácie v množstve údajov si človek môže privodiť problémy v prijímaní potravy.“

Riešenie prebytočných kilogramov bolo donedávna ženskou záležitosťou. Jedným zo zaujímavých zistení je, že o stravovanie sa začali viac zaujímať aj muži. Hoci dámy stále vedú, skóre sa pružne vyrovnáva.

„Muži o seba začali dbať a rolu nezohráva iba kult tela. Nechcú sa zmieriť s možným zhoršením zdravotného stavu. Aj muž sa pri náraste tukového tkaniva cíti nekomfortne. Sprievodné znaky ako výrazné potenie, dýchavičnosť, nedostatok vitality nedodávajú na príťažlivosti nikomu,“ uzatvára výživový poradca.